L 210
3. Lakodalom / Svatba (1)
Falun egy női hangra és zongorára (1924; BB 87a)
A ty Anča krásna,
Už vo voze kasňa,
Na kasni periny:
Už ťa vyplatili.
A z tejto dediny
Na druhú dedinu,
Ideme opáčiť
Novotnú rodinu.
Kasňa je z javora,
Perina z pápera,
A to švarnô devča
Už nemá frajera.
Keď nemá frajera,
Ale bude muža,
Nebude prekvitať
Ako v poli ruža.
– Ruža som ja, ruža,
Pokým nemám muža;
Keď budem mať muža,
Spadne so mňa ruža.
Teraz sa ty, Anča,
Teraz sa oklameš:
My pôjdeme domov
A ty tu ostaneš.
Ancsurka a ládád
Már szekérre rakták,
Vánkosod föltették:
Megvan a kelengyéd.
Ebből a faluból
Másikba kell menni,
Sógorral, komával
Összeismerkedni.
Ládád jávorfából,
Vánkosod pehelyből;
Helyre lány vagy, Ancsa,
Mégsincs már szeretőd.
Szeretőd ha nincs is,
Hites urad lészen,
Nem fogsz elhervadni,
Mint rózsa a réten.
– Rózsa vagyok, rózsa,
Amíg nincsen uram;
Ha már uram lészen,
Rózsa lehull rólam.
Isten veled, Ancsa!
Ezt se hitted volna:
Mi innét elmegyünk,
S itthagyunk magadba.