L 211

3. Lakodalom / Svatba (2)

Falun egy női hangra és zongorára (1924; BB 87a)

Hangfelvétel:
TF_1387a
Gyűjtés:
Baracka/Braväcovo (Zólyom megye), 1915. április, Bartók Béla
Adatközlő:
Agneša Gašperanová (49)
Előadásmód:
ének
Etnikum:
szlovák
Jegyzet:
A 4. strófa a tétel első népdalának szövegét és második népdalának dallamát használja.

A ty Anča krásna,
Už vo voze kasňa,
Na kasni periny:
Už ťa vyplatili.

A z tejto dediny
Na druhú dedinu,
Ideme opáčiť
Novotnú rodinu.

Kasňa je z javora,
Perina z pápera,
A to švarnô devča
Už nemá frajera.

Keď nemá frajera,
Ale bude muža,
Nebude prekvitať
Ako v poli ruža.

– Ruža som ja, ruža,
Pokým nemám muža;
Keď budem mať muža,
Spadne so mňa ruža.

Teraz sa ty, Anča,
Teraz sa oklameš:
My pôjdeme domov
A ty tu ostaneš.

Ancsurka a ládád
Már szekérre rakták,
Vánkosod föltették:
Megvan a kelengyéd.

Ebből a faluból
Másikba kell menni,
Sógorral, komával
Összeismerkedni.

Ládád jávorfából,
Vánkosod pehelyből;
Helyre lány vagy, Ancsa,
Mégsincs már szeretőd.

Szeretőd ha nincs is,
Hites urad lészen,
Nem fogsz elhervadni,
Mint rózsa a réten.

– Rózsa vagyok, rózsa,
Amíg nincsen uram;
Ha már uram lészen,
Rózsa lehull rólam.

Isten veled, Ancsa!
Ezt se hitted volna:
Mi innét elmegyünk,
S itthagyunk magadba.